referat Klima.pdf (492,8 kB)

Priemerná ročná teplota vzduchu - teplota vzduchu patrí k hlavným klimatickým činiteľom, ktorý spolu s atmosférickými zrážkami určuje klimatický ráz jednotlivých oblastí. Na základe jednotlivých meraní teploty vzduchu z viacerých regiónov Slovenska je v priemere najteplejšou oblasťou Podunajská nížina s priemernou teplotou vzduchu v januári -1 až -2 °C, v júli 18 až 21°C a v ročnom priemere 9 až 11°C. Pričom k 11°C sa približuje priemer teploty vzduchu v centre Bratislavy. V kotlinách a dolinách riek dosahuje priemerná ročná teplota vzduchu o niečo nižšia. V kotlinách sú tieto hodnoty v intervale od 6 do 8°C. S nadmorskou výškou priemerná ročná teplota vzduchu klesá. Vo výške 1000 m.n.m dosahuje v priemere teploty 4-5°C, vo výške 2000 m.n.m okolo -1°C a na hrebeňoch Vysokých Tatier menej ako -3 °C. Absolútne teplotné maximá dosahujú v lete až 40°C v nížinách. V kotlinách 16-18°C, v pohoriach, podľa nadmorskej výšky menej ako 15°C. Najchladnejším mesiacom je január, najmiernejšie zimy sú v južnej a západnej časti Záhorskej a Podunajskej nížiny s priemerom teploty -2°C. Obdobie s priemernou dennou teplotou pod 0°C sa označuje ako zima. Tá sa v Podunajskej nížine začína okolo 20. Decembra a končí v polovici februára. Vo Východoslovenskej nížine začína asi už o týždeň skôr. Vo Vysokých a Nízkych Tatrách začína zima už pred prvým novembrom a končí po 20. máji.

Priemerný ročný úhrn zrážok -Úhrny zrážok sa merajú v Hurbanove na profesionálnej úrovni od roku 1872, koncom 19. Storočia sa už merali na viac ako 100 dobrovoľných staniciach. Priemer úhrnu zrážok je vypočítaný v SHMÚ z mesačných úhrnov 203 staníc. Klimatologická služba SHMÚ spracúva každý mesiac priestorové úhrny zrážok v 3 regiónoch na SR tzv. izohyetovou metódou zo všetkých dostupných staníc (okolo 600). Keď si zoberieme napríklad január tohto roku, tak priemerné úhrny na Slovensku boli dosť rozdielne. Na západnom Slovensku 26 mm, na strednom 60 mm a na východnom 54 mm. Údaje z niektorých staníc vých. Slovenska: – Osturňa 18 mm, Spišské Vlachy 16 mm, Spišská Nová Ves 17 mm, Čaňa 31 mm, Kamenica nad Cirochou 24 mm, veľa – Slavošovce 96 mm, Predná Hora 91 mm, Remetské Hámre 81 mm, Zlatá Idka 82 mm, Jovsa 69 mm, Sobrance 69 mm. Vo februári bolo už o čosi menej zrážok ako v januári – 52 mm. Na západnom Slovensku to bolo 44 mm, na strednom 60 mm a na východnom 52 mm. Konkrétne na východe SR: Nižný Hrušov 26 mm, Červený Kláštor 28 mm, Cígeľka a Slanské Nové Mesto 29 mm, veľa – Runina 78 mm, Remetské Hámre 76 mm, Kolbasov 72 mm, Mlynky 64 mm, Dobšinská Ľadová Jaskyňa 63 mm. Čo sa týka marca, tak celkový priemer zrážok na Slovensku bol 43 mm. Na západnom Slovensku to bolo 22 mm, na strednom 50 mm a na východnom 43 mm. východ SR: Malčice 10 mm, Plešivec 12 mm, Zemplínske Hradište, Nižný Žipov a Hraň 13 mm, veľa – Štrbské Pleso a Javorina 92 mm, Nižný Komárnik 82 mm, Podspády 80 mm, Ždiar 77 mm. Zaujímavosťou je fakt, že aj na severe

Slovenska bolo v nadmorskej výške do 1200 m n.m. veľmi málo snehu prakticky počas celej tohtoročnej zimy až do začiatku Apríla. A zatiaľ posledný nameraný mesiac tohto roku je apríl, kedy bolo celoslovenský priemer zrážok 60 mm, z toho na záp. Slovensku 52 mm, na strednom 68 mm, a na východnom 60 mm. Konkrétne merania na východe: Veľké Trakany 19 mm, Veľké Kapušany 21 mm, Vranov 24 mm, Čaklov 25 mm, Choňkovce 26 mm, Humenné, Kamenica/C., Somotor a Strážske 29 mm, Drieňov, Nižný Hrušov, Okrúhle a Ploské 30 mm, veľa – Štrbské Pleso 131 mm, Reľov 116 mm, Osturňa 113 mm, Podspády 106 mm, Slavošovce 97 mm, Plešivec 95 mm, Plaveč 92 mm.

Prevládajúce vetry -  v regiónoch Slovenska: Veterné pomery Slovenska sú komplikované, pretože územia Slovenska predstavuje zložitý orografický celok, má na tom značnú zásluhu aj premenlivosť počasia v priebehu roka. Na nížinách západného Slovenska sa priemerná ročná rýchlosť vetra vo výške 10 metrov nad aktívnym povrchom pohybuje v intervale od 3 do 4 m.s-1, na východnom Slovensku od 2 do 3 m.s-1. V kotlinách je veternosť závislá od ich polohy a uzavretosti, resp. otvorenosti voči prevládajúcim prúdeniam. Bratislava patrí k najveternejším mestám strednej Európy, čo spôsobuje prítomnosť Devínskej a Lamačskej brány. V ročnom priemere fúka najsilnejší vietor vo februári a v marci, ale aj v novembri. Naopak september je v priemere najmenej veterným mesiacom. Zníženie a zúženie karpatského oblúka na východnom Slovensku zase podmieňuje charakteristickú cirkuláciu vzduchu s výrazne prevládajúcim severným vetrom na celom východnom Slovensku, najmä však v Potiskej nížine na juhovýchode územia. Na východnom Slovensku k tomu v značnej miere prispieva prevažná severo-južná orientácia pohorí a údolí. Zreteľný podiel na prízemnej cirkulácii východného Slovenska má i termická cirkulácia medzi nížinnou oblasťou severovýchodného Maďarska a juhovýchodného Slovenska na jednej strane a pohoriami severovýchodného Slovenska na strane druhej.
Klimatické oblasti Slovenska - Výsledkom komplexného zhodnotenia klimatických prvkov je vytvorenie mapy klimatických oblastí Slovenskej republiky a v rámci nich klimatických okrskov, ktoré sú charakterizované vybranými klimatickými prvkami (autori Lapin, Faško, Melo, Šťastný, Tomlain) v Atlase krajiny Slovenskej republiky z roku 2002. Takáto klasifikácia spresňuje a detailizuje všeobecnú klimatickú klasifikáciu celej Zeme, napríklad podľa Köppena. Východné Slovensko – patrí do miernej chladnej oblasti – okrsok C1. -Konkrétne oblasť M2 – v Spišskom Podhradí a Spišs. Vlachoch, kde je mierná klíma, mierne vlhká, s miernou zimou a pahorkatinovým reliéfom. -Ďalej oblasť M5 – zaberajúca časť Starej Ľubovne, kt. sa vyznačuje miernou klímou s chladnou až studenou zimou a dolinovým a kotlinovým reliéfom. -Väčšiu časť územia zaberá oblasť M3, ktorá sa rozprestiera na severovýchode SR a to v okolí BJ, SK a SP, kde je mierne vlhký okrsok, pahorkatinový až vrchovinový. -Snina a Medzilaborce ležia v okrsku M7, ktorý je veľmi vlhký a vrchovinový. - Najväčšiu časť zaberá okrsok T7, v okolí PO, HE a VT, ktorý sa vyznačuje tým, že je to teplá oblasť, mierne vlhká a s chladnými zimami. -T5 okrsok zaberajú Košice a Michalovce, tento okrsok je teplý, mierne suchý, s chladnou zimou. - A posledný, T3 okrsok je na Východoslovenskej nížine, v okolí Trebišova a vyznačuje sa teplou, suchou klímou a miernou zimou.

Príloha: Klimatické oblasti Slovenska
zdroj: Atlas krajiny Slovenskej republiky